Hanbím sa žiť v tejto spoločnosti…

...kde mnohí sa musia uskromňovať pre nezodpovedné rozhodnutia vyvolených a ich nenásytnosť, kde sa v mene pokoja šíri propaganda, že sa máme lepšie, aj keď opak je pravdou, kde peniaze sú silnejším argumentom ako zdravý rozum, spravodlivosť a morálka, kde zákony sú vytvárané nato, aby sa obchádzali a nefungovali, kde zo zástupcov ľudu sú figúrky v rukách šedých eminencií.

...kde sloboda má príchuť otroctva, kde spravodlivosť vonia korupciou, kde úspešnosť cítiť klientelizmom, kde postavenie je späté s nomenklatúrou, kde rovnosť v právach nejestvuje (o nároku ani nehovoriac), kde povinnosti majú iba slabí – finančne chudobní, ktorí sa nevedia brániť.

...kde chamtivosť sa považuje za priebojnosť, kde sebectvo sa nazýva zdravým sebavedomím, kde arogancia dostáva punc rozhodnosti a kde neférové praktiky a zlodejstvo sa volajú šikovnosťou.

...kde deti sú bez zábran a autorít, kde mladí radšej utekajú preč, kde dospelí sa hrajú na hrade z piesku, ktorý sa pomaly rozpadá pre množstvo tunelov a kde starí živoria a zomierajú osamotení.

...kde vieme, že to, čo sa deje nie je správne, ale aj tak v tom zotrvávame, lebo sa bojíme zmeny prinášajúcej neprikrášlenú pravdu... každý máme maslo na hlave, ale to neznamená, že ho nemôžeme dať dolu (iba prijatím trestu sa môžeme očistiť)...

Áno, hanbím sa, že musím žiť v takejto spoločnosti, ktorá nechce pomenovať problémy pravými menami, ktorá nechce problémy riešiť a namiesto nich vytvára a rieši pseudoproblémy. Jediné, čo ma mrzí je, že sa zdá, že iba málo ľuďom to vadí tak, že dokážu povedať a ukázať, že tohto chaosu máme DOSŤ.

Kto je tu doma? Prečo si necháme Slovensko ničiť?!